Za tolik hanby plakat nedovedu.
Tlučení na výra je slovo.
Tak špatná pravda a tak krásná řeč.
(Jan Skácel)

MMF: exponenciálne narastajúce katastrofy

16. března 2009 v 10:53 |  Dokumenty
(Kapitola z knihy Andreja Vadžru Cesta zla. Západ: matica globálnej katastrofy)

Dôležitú rolu v súčastnom globálnom finančnom systéme, vytvorenom podľa západných algoritmov, zohrávajú medzinárodne organizácie. Paradoxnosť situácie spočíva v tom, že otvárajúc vnútorné trhy slabých z ekonomického hľadiska nezápadných krajín a týmto odsudzujúc ich priemysel a finančný systém na zničenie, nadnárodná oligarchia vytvára finančné organizácie, oficiálnym cieľom ktorých je záchrana týchto krajín pred ekonomickou katastrofou. Teda jedny a tie isté osoby, s cieľom vlastného obohatenia, najprv vyvolávajú krízu v určitej krajine a následne jej ponúkajú svoju pomoc pre prekonanie tejto krízy. Táto pomoc však, ako ukazuje prax, privádza v konečnom dôsledku k zhoršeniu deštruktívnych procesov. Za takýchto podmienok sa vláda poškodenej krajiny stáva absolútne bezmocnou, keďže je donútená konať nie adekvátne situácii, ale podľa schém, ktoré sú jej nanútené. Takáto metodológia umožňuje nadnárodnej oligarchii realizovať zaručene úspešné finančné hry a nadobúdať obrovské zisky.

Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund) predstavuje jednu z najvplyvnejších organizácií, ktorá sa venuje "zachraňovaniu" národných ekonomík. Práve na príklade výsledkov jeho činnosti môžeme získať predstavu o tom, ako nadnárodné finančno-politické skupiny "pomáhajú" nezápadným krajinám prekonať ekonomickú zaostalosť a biedu.

Rozhodnutie o vytvorení Medzinárodného menového fondu (МMF) bolo prijaté v roku 1944 na medzinárodnej menovo-finančnej konferencii v Bretton Woods (štát New Hampshire, USA). Oficiálne však MMF začal fungovať od mája roku 1946. Spočiatku doň patrilo 39 krajín. V súčasnosti MMF zjednocuje 182 štátov.

Myšlienka vytvorenia Fondu a hlavných princípov jeho činnosti patrí Američanovi Harrymu Dexterovi Whitovi a Angličanovi Johnovi Maynardovi Keynesovi. Práve oni navrhli nový systém medzinárodných menovo-finančných vzťahov. V súlade s ich zámerom, svetový finančný systém mal byť usmerňovaný a regulovaný nie s pomocou jednorázových medzinárodných porád, ale nepretržite fungujúcej medzinárodnej organizácie, vplývajúcej na rozvoj globálnych ekonomických procesov, ako v jednotlivých krajinách, tak aj na celom svete. Nástrojom tohto pôsobenia sa malo stať slobodné konvertovanie národných mien, založená na ich porovnávaní medzi sebou navzájom a vzájomnom vymieňaní podľa oficiálne schváleného kurzu na základe parity, vyjadrenej v zlate a dolároch USA.

Členské krajiny sú povinné poskytovať MMF informácie o svojich oficiálnych zásobách zlata a menových rezervách, stave ekonomiky, platobnej bilancii, obrate peňazí, zahraničných investíciách a tak podobne. Členstvo krajiny v MMF predstavuje nevyhnutnú podmienku jej vstupu do Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj a získavania výhodných úverov.

Riadiace orgány MMF sú Rada guvernérov a Rada výkonných riaditeľov. Rada guvernérov je najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o zásadných otázkach. Pozostáva z ministrov financií alebo riaditeľov centrálnych bánk účastníckych krajín. Zasadnutia Rady guvernérov sa uskutočňujú každý rok. V prestávkach medzi týmito zasadnutiami je celá priebežná práca realizovaná Radou výkonných riaditeľov, pozostávajúcou zo šiestich zástupcov členských krajín s najväčším kapitálovým podielom vo Fonde a 16 zástupcov z ostatných krajín, volených podľa geografických kritérií. Patria doň 22 výkonní riaditelia. Rada výkonných riaditeľov menuje hlavného riaditeľa, ktorý vystupuje ako predseda.

Každý štát, ktorý patrí do MMF, v súlade s jeho stanovami je povinný vložiť určitú sumu podľa kvóty, ktorá je preň stanovená. Od veľkosti kvóty závisí počet hlasov daného členského štátu a výška úveru, s ktorým môže počítať. Napríklad v roku 1998 najvyššiu kvótu a zodpovedajúci počet hlasov mali USA - 36 miliárd dolárov a podľa toho 17,78 % hlasov. Ďalšie štáty disponovali zásadne nižšími kvótami. Veľká Británia mala v tom čase kvótu 10 miliárd a 4,98 % hlasov. Rovnaký bol aj podiel Francúzska. Rovnaké kvóty mali Nemecko a Japonsko - 11, 2 miliárd každé a 5,53 % hlasov. Pre Taliansko bol podiel jeho účastí stanovený na čiastku 6,2 miliárd a 3,09 % hlasov atď. Vklady členov určujú rozpočet Fondu. Okrem toho sa rozpočet tvorí aj vďaka pôžičkám od niektorých vlád a veľkých medzinárodných bánk. Rozhodnutia o tom, aké úvery MMF poskytne, prijímajú vlády členských štátov. Úvery Fondu slúžia pre štátne a súkromné banky-kreditorov ako ukazovatele platby schopnosti tej ktorej krajiny a faktor, od ktorého závisí prijímanie rozhodnutia o odklade splatenia dlhov a o poskytovaní nových úverov. Rozhodnutia o najdôležitejších otázkach prijíma 85 % väčšina, menej závažné väčšina o počte 70 % hlasov.

Začiatok spolupráce Medzinárodného menového fondu s akoukoľvek krajinou sveta má štandardný "prológ": pod nátlakom popredných západných štátov a medzinárodných organizácií krajina otvára svoj vnútorný trh a zapája sa do procesu globalizácie. Po istom čase prestáva zvládať konkurenciu ekonomicky mocnejších západných súperov, stráca dominantné postavenie na svojom vlastnom trhu а následne sa v krátkom čase ocitá v stave finančno-ekonomického kolapsu s postupným rozpadom výrobných infraštruktúr. Potom na jej území začínajú aktívne pôsobiť expertné skupiny MMF, ktoré ponúkajú jej vláde určitý program finančno-ekonomických reforiem a úvery, ktoré by mali zabezpečiť ich realizáciu.

Podstata zmien navrhovaných Fondom spočíva v likvidácii všetkých sociálnych programov, zavretí stratových v rámci medzinárodnej konkurencie podnikov, prijatí zákonov, stimulujúcich prítomnosť na vnútroštátnom trhu zahraničných investorov a tvrdej menovej politike.

Následky realizácie balíka reforiem MMF sú nasledovné: dochádza k likvidácii sociálnej infraštruktúry, paralýze priemyslu a poľnohospodárstva (a ich postupnému rozkladu), objavujú sa milióny nezamestnaných a masová bieda a nadnárodné finančno-politické skupiny sa zmocňujú efektívne fungujúcich (za podmienok medzinárodnej konkurencie) podnikov a získavajú kontrolu nad peňažným systémom danej krajiny. Navyše, po realizácii reforiem podľa schém MMF, prakticky každá krajina je zaťažená niekoľkomiliárdovým zahraničným dlhom, ktorý vyrastie z úverov, ktoré jej poskytol Fond.

Západní finančníci sú skúsení ľudia, ktorí sa vyznajú a výborne chápu, že miliónové a tým skôr miliardové úvery krajina s ekonomikou zničenou liberálnymi reformami apriori nie je schopná vrátiť. Preto cieľom poskytovania úverov nie je ani tak získavanie úrokov, ktoré krajina skôr či neskôr nebude schopná splácať, ale jej úplná závislosť od veriteľov - po vzniku problémov s vyplácaním úrokov predsa získajú možnosť nakladať so zdrojmi krajiny, panovať na jej vnútornom trhu a vnucovať jej vlastnú politickú vôľu. Pre nezápadné krajiny sú zahraničné úvery pláca za ich úplnú závislosť od nadnárodnej oligarchie. (1) (Poznámky sú uvedené pod článkom.)

Tieto závery, získané na základe analýzy následkov činnosti medzinárodných finančných štruktúr, sú priamo potvrdzované americkými expertmi, ktorí sa špecializujú na vedenie finančných vojen.

Celý článek ZDE :
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.