Za tolik hanby plakat nedovedu.
Tlučení na výra je slovo.
Tak špatná pravda a tak krásná řeč.
(Jan Skácel)

PERMANENTNÁ VOJNA S POCITOM TRVALÉHO MIERU

10. dubna 2010 v 11:05 |  Dokumenty
Občas mám pocit, že 65 rokov po skončení druhej svetovej vojny už za mier nikto nie je vďačný.
Odstrašujúca spomienka na hrôzy tohto obdobia mizne s odchodom generácií, ktoré si na tento pokus o apokalypsu pamätajú. Nezabúdame na to, že Moskva nám vnútila komunistický režim, no o to ľahšie zabúdame na to, že dvadsať miliónov občanov Sovietskeho zväzu zahynulo vo vojne nie za ideály komunizmu, ale (aj) za našu slobodu. Mier už nie je najposvätnejšou hodnotou ľudstva, vojna je v rozpore so všetkými skúsenosťami rehabilitovaná a o odzbrojení sa nevedú etické, ale strategické diskusie.
  Kdesi na začiatku novodobého sporu o legitimitu vojny stál konflikt medzi vodcom girondistov Jacquesom Pierrom Brissotom a ústrednou postavou jakobínov Maximiliánom Robespierrom. Brissot (podobne ako neskôr Napoleon) chcel založiť spoločenstvo národov pod zvrchovanou mocou Francúzska (inšpiroval sa pritom utópiou Anacharsisa Clootsa, ktorý v tom čase zverejnil veľkolepý plán na vytvorenie svetovej republiky s Parížom ako hlavným mestom). Na uskutočnenie tejto vízie navrhoval "ozbrojenú propagandu", akési novodobé križiacke výpravy proti všetkým tyranom sveta. "Vojna! Vojna! Tak volajú všetci vlastenci, to je želanie všetkých priateľov slobody, roztrúsených po Európe a očakávajúcich len šťastný vojenský zásah, aby porazili svojich utlačovateľov. Táto vykupiteľská vojna obnoví tvár sveta a vztýči vlajku slobody na kráľovských palácoch, na háremoch sultánov, na zámkoch malých feudálnych tyranov, na chrámoch pápežov a muftiov!" vykrikoval pri jednom zo svojich prejavov 16. decembra 1791. "Zem sa pokryje bojovníkmi a nepriatelia slobody budú vymazaní z ľudskej rodiny!" Robespierra tento militarizmus veľmi znepokojil. Brissotov návrh na oslobodzovanie sveta v čase, keď ani samo Francúzsko nemalo upevnenú vlastnú slobodu, považoval za zločinné šialenstvo. Zhromaždenie bolo z Brissotovho prejavu nadšené a odmenilo ho hromovým potleskom. No vtom sa objavil za rečníckym pultom Robespierre a dav stíchol. "Rokujeme o veľmi dôležitej veci, o vojne. Prosím zhromaždenie, aby sa zdržalo demonštrácií tohto typu v čase, kedy je pokojná diskusia a rozvážne uvažovanie obzvlášť dôležité," začal prísne. "Tam, kde vy vidíte vojnovú slávu, ja vidím vojnové hrôzy. Tam, kde vidíte víťazstvá, ja vidím krv a slzy. Tam, kde vy vidíte moc a korisť, ja vidím útrapy a korupciu. Pre čo to všetko chcete podstúpiť? Pre slobodu? Nie! Vojna pracuje pre tyraniu, napokon nebudete mať Cromwella, ale Caesara. Chcete rozšíriť panstvo slobody? Rozšírte ho ideami. Ukážte svetu, ako nás revolúcia obdarila. Najvýstrednejšia myšlienka, aká môže prísť verejne činnému mužovi na um je tá, že stačí vniknúť s mečom v ruke do cudzej krajiny, aby jej ľud zahorel láskou k našim zákonom a našej ústave. Nikto nemá rád ozbrojených misionárov. Pud a rozvaha nabádajú správať sa k nim ako k nepriateľom. Je také ľahké zbaviť sa svojich povinností voči ľudu tým, že mu dáme vojnu! Najlepšia cesta, ako ukázať ľudu svoju vážnosť, nie je stavať na obdiv jeho silu a tak ho uspávať, ale ukázať mu jeho nedostatky a neustále dvíhať hlas na jeho ochranu. Keby sme pripustili, že ľud si z vlastnej vôle želá vojnu, aj potom by bolo stále povinnosťou jeho zástupcov, aby ho vyviedol z klamu a ukázal mu pravú cestu k slobode!"


pal2
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.