Keď sa pozrieme späť na hrôzy diktatúry a autokracie minulosti, neustále vyvstáva jedna konkrétna otázka. Tou otázkou je, ako bolo možné, aby si obyčajní ľudia zo spomínaných čias, nevšimli, čo sa deje okolo nich? Ako mohli stáť ako sochy, pokiaľ ich kultúry boli zaplavované fašizmom, komunizmom, kolektivizmom, alebo elitárstvom? Samozrejme, dnes máme výhodu retrospektívy, či spätného pohľadu, a sme schopní skúmať a skúmať zločiny minulosti, avšak už v pohodlí dneška. Bohužiaľ, ani takýto pohľad dozadu nás nemusí nutne chrániť pred dlhým tieňom tyranie našej dnešnej doby. Ak chceme rozoznať anomálie dneška, je nutný dar nezvyčajnej a zriedkavej predvídavosti.
V zásade, úspech despotickej vlády, tzv. Big Brother spoločnosti závisí od politického, finančného a kultúrneho vývoja. Prvou podmienkou je dosiahnuť u populácie neochotu obhajovať svoje vlastné slobody, a zvyšovať závislosť na skorumpovanom vedení krajiny. Masy musia byť ľahostajné k osudu svoje krajiny, rovnako sa musia zbaviť pocitu zodpovednosti za svoj osud, a postupne sa premieňať na nemysliace stádo, ktoré však zostáva silne domestikované. Stádo sa nesmie zaujímať o nič, nemalo by však potláčať dominantnú túžbu po zábave a po dosiahnutí okamžitého blaha.
Je to nutný postup, pretože nevšimnúť si prítomnosť krvilačného monštra, ktorého obeťou sa stávame vyžaduje čertovskú mieru nevšímavosti.
Prevalencia apatie a ignorancie vytvára pôdu pre pomalý a veľmi premyslený proces centralizácie. Akonáhle zločinecké vlády dosiahnu stav nečinnosti a pocit vlastnej slabosti u obyvateľstva, jediným obmedzujúcim faktorom zvrátenosti vládneho besnenia, je obloha, alebo fantázia samotných vládnych činiteľov, ktorí uvedomujúc si svoju neobmedzenosť nie sú s dielom zla nikdy hotoví. V nedávnom článku "Základné pravidlá slobody" sme skúmali v podstate nedosiahnuteľný stav psychickej prípravy potrebný na zabezpečenie pokračovania slobodnej spoločnosti. V tomto článku sa pozrime na nástroje tyranov, potom čo sa vydali na šialenú cestu smerujúcu k totálnej kontrole a ovládaniu.
Pravidlo 1: Držte ich v strachu
Ľudia, ktorí sú ľahko vystrašenými sú ľahko ovládateľní. To nie je len zákon politickej vôle, ale aj prírodný zákon. Mnohí mylne predpokladajú, že moc tyranie pochádza čisto z použitia sily. V skutočnosti, despotický režim, ktorý sa spolieha iba na extrémne násilie, je často veľmi neúspešný, a pomerne ľahko zvrhnutý.
Hrubá sila je zrátateľná veličina, ktorá môže byť analyzovaná, a eventuálne konfrontovaná, teda je poraziteľná. Prospievajúce systémy založené na tyranii namiesto toho aby ublížili priamo, využívajú hrozby možného ublíženia. Používajú strach. Strach z možných následkov, ak sa s tichým diktátom vládnej moci nestotožníme, ak neposlúchneme, a vystúpime proti štátu. Našej obrazotvornosti je ponechaný nekonečný priestor, až pokiaľ nevidíme smrť číhať za každým rohom, či už tam je v skutočnosti, alebo nie.
(Preto je ponechaný absolútny priestor konšpiračným teóriám. Jednoducho k indukcii strachu napomáhajú, nie sú tolerované z dôvodu rešpektovania slobody slova, či tlače).
Zaslepené masy sa boja možných represálií ako dôsledku ich neposlušnosti, a v tomto strachu zabúdajú na pôvodnú obavu vyplývajúcu z ich stavu samotného zotročenia. Nepodniknú nič, aby na tom niečo zmenili. Vtedy vládnuca elita vydáva citoslovcia blaha a spokojnosti. Masy boli porazené, spacifikované a sú neškodné.
V iných prípadoch sme zasa svedkami strachu z vyfabrikovaných nepriateľov. Iná rasa, iné náboženstvo, iná politická ideológia. Niekde musí existovať skrytý, zlovestný zloduch, vytvorený z ničoho. Autokrati budú tvrdiť, že ich nutne potrebujeme, aby sme zostali v bezpečí pred iluzórnymi monštrami, ktoré údajne usilujú o naše zničenie. Ako vždy, tento vývoj je ilustrovaný tvrdeniami, že všetky kroky, samozrejme aj tie, ktoré likvidujú naše základné slobody sú nutné, vzhľadom na tzv. vyšší princíp znamenajúci dobro, a nútia nás ponímať veci z nadhľadu.
Dochádza k stavu, keď vydesení ľudia zúžia svoj zmysel pre nezávislosť a majú tendenciu utiekať sa ku komfortu kolektívu, a to aj v prípade, ak je spomínaný kolektív vybudovaný na nemorálnych a nespoľahlivých základoch. Ak spoločnosť prijme mentalitu včelieho úľu, každé zlo môže byť racionalizované, a akákoľvek nespravodlivosť voči jednotlivcovi je jednoducho prehliadnutá kvôli záujmom skupiny.
Pravidlo 2: Držte ich v izolácii
V minulosti elitárske vlády pripravovali zákony a tiež veľmi prísne tresty za ich porušovanie, v oblasti verejného zhromažďovania, v snahe eliminovať možnosť občanov organizovať sa a tiež komunikovať. Presadenie tohto stavu bolo rozhodujúce pre riadenie. V našej technologickej ére, podobná izolácia existuje, ale v podstatne dokonalejších formách. Samotné životné tempo, a denný cirkus priemerného obyvateľa(v západne orientovanej kultúre) stačí na deštrukciu našich pokusov kontaktovať sa s inými, zmysluplným spôsobom. V špeciálnych prípadoch si však ľudia aj napriek tomu nájdu občas cesty k organizovaným formám aktivizmu.
Vďaka spoluprácam rôzneho druhu, sú tyrani schopní smerovať a manipulovať opozičné hnutia. Vytvárajú a administrujú skupiny, ktoré sú orientované proti sebe. Takto sú elity schopné mikro-manažmentu národa, ktorý stojí na prahu revolúcie. Takéto falošné vzory nám dávajú ilúziu proaktívnej organizácie, a falošné nádeje na zmenu systému, v skutočnosti však zabraňujú vo vzájomnom porozumení. Naša energia je tlmená a rozptýlená v nezmyselných žabomyších vojnách medzi ľavým a pravým, alebo napríklad medzi republikánom a demokratom. Iba hnutia, ktoré sa zbavili prázdnych nálepiek politickej príslušnosti, pripravené na často bolestné odhalenia a pravdy, boli schopné priniesť úspešné riešenia vo vzťahu ku katastrofickému dopadu vládnucej tyranie.
V pokročilej forme despotizmu, sú dokonca aj falošné organizácie rozpustené. Vynucujú sa zákazy vychádzania. Bežná komunikácie je zúžená a monitorovaná. Je zavedené rozsiahle, povinné papierovanie. Zavádzajú sa kontrolné body. Praktizovanie slobody reči a tlače je potrestané. Existujúce skupiny aktivizmu sú ovplyvňované spôsobom smerujúcim k ich vzájomnej deštrukcii, alebo zanikajú po zasiatí vysokej miery nedôvery ústiacej do strachu z odhalenia skupiny.
Všetky spomínané opatrenia zavedené tyranmi, slúžia jedinému cieľu, a to je zabrániť občanom v zhromažďovaní, v hľadaní a nájdení akejkoľvek vzájomnej podpory. Ľudia, ktorí sa dobrovoľne organizujú sú nevypočítateľní, a preto sú potenciálnym rizikom pre štát.
Pravidlo 3: Držte ich v stave zúfalstva a beznádeje
V takmer každom prípade kultúrneho úpadku do autokracie, je možno pozorovať, ako agresívna vláda naberá na popularite, po spôsobení ekonomického kolapsu. Vnesme neistotu to procesu zadovažovania najnutnejších životných potrieb, a ľudia bez vedomostí a bez pojmu o sebestačnosti, ľudia bez pevnejších princípov, s radosťou obetujú svoje slobody za omrvinky zo stola tých, ktorí sú za kalamitu zodpovední a priamo ju spôsobili.
Finančné pohromy nie sú nebezpečné z dôvodu chudoby, ktorú zanechávajú vo svojich brázdach, ale z dôvodu pootvorených dverí zlomyseľnosti. Bieda nevedie len k hladu, ale aj ku zločinom, či už občianskom, alebo štátnom prostredí. Zločin vedie k hnevu, nenávisti a strachu. Strach vedie k zúfalstvu. Zúfalstvo vedie k akceptovaniu absolútne hocičoho, čo by mohlo znamenať východisko, dokonca aj akceptovaniu despotizmu.
Autokratické vlády predstierajú preplávanie dilemami hospodárskych dysfunkcií (obyčajne za masívneho procesu, v ktorom sa občan vzdáva svojich práv a slobôd) v zákulisí sa však všemožne snažia udržať úroveň biedy a utrpenia bezo zmeny. Neustála hrozba bezdomovectva a hladu, spoľahlivo udržuje nasmerovanie más iným smerom, ako sú protesty, alebo vyjadrovanie nesúhlasu. Zároveň ich vzniknutý stav prikováva k myšlienke, že vláda je jediné východisko v boji s krízou.
Pravidlo 4: Pošlite na nich "kocúrov v čižmách"
Čo je jeden z hlavných príznakov často asociovaných s totalitou? Trpíme utkvelou predstavou o tom, ako vyzerá fašistická vláda, a to až tak veľmi, že prehliadame iné formy tyranie, ktoré máme rovno pred nosom. Niektorí ľudia veria, že pokiaľ im uniformovaní naničhodníci vo vysokých čižmách nebúchajú na dvere, musia ešte stále žiť v slobodnej krajine. Samozrejme tu ide o naivnú predstavu. Pravdou je, že bezpečnostné zložky a tajné polície sa stávajú prominentnými v každom zlyhanom národe, obyčajne v čase, keď je verejnosť omráčená či fascinovaná víziami vojny, depresie, hyper-inflácie, terorizmu a podobne.
Keď polícia, alebo iné zložky prestanú slúžiť ľuďom, a stanú sa agentmi vlády, ktorú zaujíma iba vlastná nadradenosť, začnú sa odvíjať vážne krízové situácie. Sú obmedzené kontroly, ktoré boli zárukou rovnováhy v minulosti. Pokyny, ktorých dodržiavanie bolo voľakedy záväzné prestanú existovať, a náhle sa objavuje filozofia nadradenosti, a arogantnej exkluzivity, ktorá živí odstup medzi zložkami reprezentujúcimi zákon a verejnosťou. V konečnom dôsledku polícia prestáva vidieť samú seba v úlohe ochrancov obyvateľstva, a mení sa na väzenskú stráž, ktorá nás má udržať podriadených a prisluhujúcich.
S rastom tyranie, je takýto druh správania mocenských zložiek podporovaný. Všetko dobré je zo systému odfiltrované. Všetko úzkoprsé, a bezcitné sa dožíva povýšenia.
Principiálne, policajný štát sa pokúsi maskovať identitu väčšiny agentov a úradníkov, ktorí sa budú schovávať za administratívu všeobecne, nakoľko ich zločiny v mene štátu sa stanú tak početné a sadistické, že osobná pomsta zo strany obetí začne predstavovať každodenný problém.
Pravidlo 5: Obviňte zo všetkého hľadačov pravdy
Tyrani sú väčšinou ľudia s odfiltrovaným svedomím. V snahe zlikvidovať opozíciu, sú ochotní použiť akékoľvek prostriedky. V skorých fázach vzostupu ich moci, je nutné obhajovať bezohľadnosť svojich postupov pred verejnosťou. Aby zabránili vlastnému odhaleniu, mašinéria propagandy sa točí na plné obrátky, ktokoľvek, či už osoba, alebo skupina, ktorá sa odváži pochybovať, alebo spochybňovať autoritu, či legitímnosť štátu, bude predmetom démonizácie v mysliach širokých más.
Všetky katastrofy, všetky násilné trestné činy, všetky neduhy sveta, budú prenesené na plecia aktivistických skupín a politických rivalov. Títo sú falošne spájaní s okrajovými, nepopulárnymi elementmi v spoločnosti ako sú rasisti, teroristi, extrémisti, atď. Falošný konsenzus je vytvorený prostredníctvom bábkových médií v snahe, presvedčiť verejnosť, že každý musí zdieľať štátny pohľad na vec, a ak si niekto myslí niečo iné, musel sa zblázniť, alebo musí ísť o extrémistu. Zkorumpovaný systém organizuje udalosti pre tých, ktorí požadujú transparentnosť a slobodu. Cieľom je priviesť proti totalistické organizácie k vlastnej vnútornej cenzúre. Namiesto ich priameho umlčovania, štát spôsobí, že aktivisti sa umlčia sami.
Tyranské mocenské štruktúry nemôžu fungovať bez obetných baránkov. Nepolapiteľný strašiak musí byť vždy pod posteľou každého občana, inak by občan mohol precitnúť a obrátiť svoj hnev proti skutočnej príčine jeho utrpenia. Procesom obetovania stevardov pravdy, štát potom zabíja dve muchy jednou ranou.
Pravidlo 6: Podporte špiónov medzi občanmi
Životnosť totalitnej vlády, nie predlžovaná vládou ako takou, ale samotnými ľuďmi, ktorých tyranizuje a podmaňuje. Občianska špionáž je lepidlom každého policajného štátu, a naše sklony pchať nos tam kam by sme nemali, sú vysoko oceňované byrokraciou po celom svete. Existuje veľa dôvodov, prečo sa ľudia na tejto odpornej činnosti podieľajú. Niektorí sa stali závislými na pocite, že sa takto stávajú súčasťou kolektívu, a toto sú ich služby. Bohužiaľ je to jediný spôsob, ktorým dokázali dať svojim zúfalým životom zmysel. Niektorí sú pomstychtiví, chladní a bezduchí, s potrebou zničiť iných. A nakoniec, podobne ako elity sú tu tí, ktorí túžia po moci, a neštítia sa ničoho, aby získali možnosť diktovať osud niekomu neznámemu.
Občianska špionáž bola takmer vždy označovaná za občiansku povinnosť, a ako akt hrdinstva a statočnosti. Špiónom sú ponúkané vyznamenania a ocenenia ako aj sprchy chvály z vyšších vrstiev ich komunít. Ľudia, ktorí sa priklonili k takejto činnosti, sú často fyzicky a mentálne neschopní vnútorne a zvonka neimpresívni. Pre priemerného morálneho a emocionálneho slabocha, s pretrvávajúcim pocitom nedostatočnosti, ide však o lákadlo, v podobe hrdinského statusu (statusu založenom na lži) a pätnásť minútovej slávy, ktorému nemožno odolať. Začínajú vidieť "extrémistov" a "teroristov" kam sa len pohnú. Ľudia sa potom obávajú cudzích uší úplne všade, v supermarkete, vo vlastnej záhrade, či v interakcii s rodinnými príslušníkmi. A tak je sloboda prejavu efektívne neutralizovaná.
Pravidlo 7: Prinúťte ich prijať neprijateľné
A nakoniec, ani všetko spomenuté nie je dosť pre vládu poháňanú hnilobným kalom neprávosti v snahe dominovať a vládnuť. V určitom bode, sa pokúsi ovplyvniť nás, primknúť k upusteniu od najvýznamnejších, a nám naj-vlastnejších zásad. Tyraniu menej zaujíma ako žijeme, potrpí si viac na dominantnosť v oblasti nášho myslenia. Ak môžu našu slušnosť a morálku, časťou ktorej je rozlišovať dobré a zlé, nakaziť chorobnou plesňou, tak môžu vládnuť bez časového obmedzenia a bez opozície.
Samozrejme, že prvky nášho svedomia sú vrodené, a nepodliehajú nátlaku životného prostredia, pokiaľ sme schopní uvedomovať si sami seba. Svedomie môže byť ale manipulované, ak sme stratili vlastnú identitu, či stratili seba. Ak sme nikdy neobjavili svoje silné stránky a nedostatky, a takých ľudí je dnes veľa.
Lži sa stávajú nutnosťou k ochrane štátu. Vojna sa stáva mierovým nástrojom. Mučenie je odporné, ale užitočné k žmýkaniu informácií. Policajná brutalita sa predáva ako naturálna reakcia na zvýšenú kriminalitu. Predávanie zatknutých do krajín, kde mučenie nie je protizákonné je bežná prax, pokiaľ nesiete nálepku - terorista. Atentáty a vraždenie na objednávku je legálne, a mohutne sa využíva, ako prostriedok k záchrane životov. Genocídy sa prevádzajú diskrétne, no každý vie, že sa dejú. Jednoducho o tom nehovoríme.
Systém vyznačujúci sa tyraniou, závisí v prvom rade od apatie a morálneho relativizmu obyvateľstva. Totalitný systém nemôže fungovať bez spolupráce verejnosti. Skutočnou a jedinou otázkou je, KOĽKO z vyššie uvedených krokov bude nutné absolvovať pred tým, ako sa KONEČNE odmietneme podriadiť. V ktorom bode sa každý z nás, muž či žena, rozhodne oslobodiť a zísť z temnej cesty bezprávia a neurčita. Podniknúť kroky vedúce k našej nezávislosti.
Kto nájde odvahu na rozvoj vlastných komunít, a alternatívnych ekonomík? Guráž na vybudovanie vlastného, vzájomného obranného systému, keď už raz mimo územia oficiálneho establishmentu (teda stojac k nemu paralelne)? Kto sa zlomí pod tlakom a utečie? Kto zostane?
Voľbou každého Američana, voľbou každej ľudskej bytosti na planéte, ktorá sa rozhodne stáť nepohnute, tvárou v tvár k absolútne najhoršiemu, čoho ľudstvo bolo schopné, sa priblížime bližšie k vdýchnutiu života tomu najlepšiemu, čo je v nás všetkých.
Zde hledá 
